Putovanie

Putovanie sprevádza ľudstvo celým jeho putovaním v prúde dejín. Nielen sťahovania národov a kočovný život pri hľadaní obživy. Odjakživa sú tu aj posvätné miesta, kam človek prichádza nasýtiť hlad duše a zakotviť svoje jestvovanie. Na rozdiel od rôznych praktických dôvodov je putovanie definované ako „pohyb na posvätné miesta za náboženským cieľom“. Teda niečo iné než turistika alebo náboženský cestovný ruch.

Zásadným medzníkom pre našu tradíciu je okamih, keď biblický Abrahám pred takmer štyrmi tisícročiami začul Boží hlas a vybral sa do Zasľúbenej krajiny. Dejiny Izraela sú podobné dejinám okolitých národov, podstatne ich odlišuje Boh, ktorým sa nechávajú viesť. Putovanie dejinami je tvorené aj skutočným putovaním Izraelitov - najskôr púšťou, potom do Jeruzalemského chrámu - miesta kultu jediného Boha, ale aj bolestnými cestami do vyhnanstiev i radostnými návratmi z nich. Kresťanstvo priamo nadväzuje na židovskú biblickú tradíciu. Nesmierny význam má preň historický Jeruzalem ale aj ten nebeský. Celý život kresťana je ponímaný ako púť do večného Jeruzalema. A od začiatku sú tu aj púte v pravom slova zmysle, od staroveku cez, stredovek až po súčasnosť.

Motívy i ciele putovania sa v čase menia, no zachovávajú si svoje konštanty: a) spoznať, dotýkať sa miest, kde sa nebo výrazne dotýkalo zeme: životom Ježiša Krista a svätcov i formou zjavení; b) kajať sa za svoje hriechy, prosiť o Božie odpustenie a začať púťou nový život; c) v modlitbe sa ponárať do udalostí, spojených s métou pútí ale aj prosiť tu o nebeský zásah v chorobách a iných potrebách; d) splniť sľub daný Bohu; e) duchovné pookriatie a návrat k rovnováhe medzi prirodzenou, spoločenskou a náboženskou dimenziou človeka. Aj do putovania sa primiešavali ľudské slabosti i náboženské extrémy, no jeho zdravé jadro sa neustále obnovuje.

Posledné desaťročia sú svedkom renesancie pútnictva a jeho nevídaného rozmachu. Ľudia, najmä mladí, intuitívne cítia, že ponúka komplexnú terapiu do krízy súčasného človeka: odpoveď na jeho duchovné potreby, kontakt s bezprostrednou realitou prírody, počasia, architektúry i bezprostredné vzťahy s ostatnými pútnikmi. Obmieňajú sa formy i motívy, ale to podstatné stále platí: „putovanie je pohyb na posvätné miesta za náboženským cieľom“.

S pozdravom

Mons. Marián Gavenda